Keď sme sa pred niečo vyše tromi rokmi vrátili z Ázie, zažila som šok. Bol to šok z chaosu a uponáhľania, ktorý v našich zemepisných šírkach vládne. A nechcelo sa mi veriť, že som do tohto blázinca patrila pred odchodom na východ aj ja. Áno, tak krátko ako tri mesiace harmónie v ázijských krajinách stačí na to, aby človek prehodnotil svoje životné postoje a tempo. Ázia... Zbožňujem ju. Mala som pocit, že tu zastal čas. Ľudia sa nikam neponáhľajú. Vysedávajú pred svojimi malými domčekmi a usmievajú sa. Na domácich, na turistov, na každého. Prihovárajú sa aj keď vedia, že im nebudeme rozumieť jediné slovo. Je im to jedno. Ich rečou je totiž srdce. O to, čo im vychádza z úst, v skutočnosti vôbec nejde. Aby som to zas moc neidealizovala (ako ja mám vo zvyku). Samozrejme, nie každá ázijská krajina sa nesie v duchu harmónie a pokoja. A nie každý Ázijčan má tak dokonale pozitívny prístup k životu. To nie. No buď sme mali šťastie na ľudí, alebo sme proste navštívili tie správne miesta. Je pravda, že táto krajina skomerčnieva a každým rokom ju navštívi viac turistov. Stále viac tu ide domácim o peniaze, pretože čím človek viac má, tým akosi stále viac chce. No napriek tomu tu vládne nenapodobiteľná energia, ktorú ani narastajúci konzumný spôsob života len tak "nespláchne". Ale trošku som odbočila. Vrátim sa opäť k svojmu ružovému prístupu :-). Tí Ázijčania sa fakt nikam neponáhľajú! Ešte aj keď pracujú, pracujú pomaly. Autobusy chodia s omeškaním nie minútovým, ale hodinovým. Všetko tu šlo pomalšie. Aj naše myšlienky. Konečne som zastala. Ja som typ človeka, ktorý premýšľa fakt veľa. Ale tu sa môj mozog zrelaxoval. Dokázala som len tak sedieť či už na pláži, pri obede, alebo len tak na verande pred naším domčekom a nemyslieť. Len som bola. Bodka. Bola som nasatá ich pokojným životným štýlom a úžasne harmonickou kultúrou a náboženstvom. A tak premýšľam. Dá sa s týmto skvelým pocitom a pokojom na duši žiť aj tu, doma, v našej krajine? Potrebujeme naozaj ideálne miesto na to, aby sme žili ideálny život? Nie je podstatné to, čo si so sebou nosíme každý deň? Teda vnútorný pocit, naše rozpoloženie, stav našej mysle? Veď predsa miesto nám spokojný život nezaručí, len k nemu akýmsi spôsobom dopomôže. Ak sme nešťastní doma, "zbalíme si švestky" a doslova utečieme žiť a pracovať do cudziny, náš život nebude o nič spokojnejší. Pretože vnútorné obavy a zlý pocit si nesieme so sebou kamkoľvek ideme. A onedlho začneme byť nešťastní aj v cudzine, ktorá nás predsa mala vyslobodiť. Ak si upraceme v našom vnútri, môžeme sa nachádzať kdekoľvek na svete, budeme žiť v harmónii. A ak tú harmóniu v sebe nájdeme, nebude pre nás ťažké si vybrať ani miesto na život.
Ja sa domnievam, že rovnako ako s miestom to platí aj so všetkým ostatným. Ak utečieme z práce, ktorú nenávidíme, zo vzťahu, ktorý nás ťaží, od ľudí, ktorých sa bojíme, a to bez toho, aby sme si najprv sami v sebe vyriešili danú situáciu, bude to únik typu "z blata do kaluže". V našej nasledujúcej práci vydržíme mesiac, náš ďalší vzťah bude nočnou morou a ľudia, ktorých budeme stretávať, budú odrážať naše strachy. Tým nechcem povedať, aby sme v nefuknčných vzťahoch ostávali. Ale aby sme z nich vyrovnane a s pokojom odchádzali, nie utekali, ak rozumiete, čo tým myslím. Vyriešme si teda v prvom rade základné otázky bytia. A nimi nie je miesto, vzťah, ľudia ani práca. Základ všetkého je mať dobrý pocit. Nie z príjemného popoludnia, ale z nášho života. Z nás samých. V Ázii by som žiť nechcela. Napriek úžasným ľuďom, krásnym miestam, pohodovému životu, harmonickej kultúre. Milujem Slovensko. Môj domov. Patrím sem. Cítim sa tu dobre, šťastne, tak nejak správne. A svoj dobrý pocit a pokoj na duši sa snažím niesť si so sebou všade, kam idem. Totiž to, ako sa vnútorne cítime a ako myslíme, odráža náš vonkajší svet. Preto len hlupák ostane dobrovoľne nespokojným. Ale o tom v niektorom z ďalších článkov :-).
0 Comments
Your comment will be posted after it is approved.
Leave a Reply. |
kto somŽena, ktorá sa snaží Žiť Podľa Seba. Manželka muža, ktorý je mi priateľom, spriaznenou dušou, otcom nášmu Zázraku, mojou súčasťou, vzorom, inšpiráciou, všetkým... Maminka nášmu malému synčekovi Bejimu, vďaka ktorému som začala milovať celý vesmír. Pretože ON je môj Vesmír. Čítaj viac |