Platí to tak vždy, neexistujú výnimky. Keď som si pred istým časom uvedomila, o koľko energie človeka okráda riešenie iných ľudí a ich chybičiek, začala som to analyzovať. Vždy, keď mi na niekom prekážala istá vlastnosť, zamyslela som sa nie nad ním, ale nad SEBOU. A vždy bol výsledok prekvapujúci. Išlo o mňa. Väčšinou ide o vlastnosť, ktorá odráža nás samých, teda disponujeme ňou aj my. Možno v menšej miere, ale podvedome nám na nás samých prekáža. Automaticky nám vadí aj na iných. Čiže ide o odraz našich neduhov. Vvsvetlím. Na niekom mi niečo vadí. Napríklad, že rád a často kritizuje. S najväčšou pravdepodobnosťou kritizujem aj ja. Rada. A často. Na ňom mi to prekáža, pretože odráža môj neduh. Dôvodom môže byť ale aj opak. Ja nekritizujem takmer vôbec, no neviem prijať kritiku. Opäť tu mám teda problém JA. Nie vždy je teda dôvodom "zrkadlenie". Stáva sa, že pre nás rušivá vlastnosť istého človeka je skúškou našej trpezlivosti. Alebo nás má k niečomu "dokopať", má nás niečo naučiť. Veľakrát ide tiež o žiarlivosť alebo závisť. Túžime byť v istom smere ako niekto iný, no nedokážeme to. Kľúčom je zistiť DÔVOD. Vždy tu nejaký je. To, že nám vadí niekoho prehnaná čistotnosť, vzťahovačnosť alebo príliš plachá povaha, nie je jeho problémom. Každý máme slobodu konať v živote tak, ako chceme. Neprislúcha nám právo tohto človeka súdiť. Náš problém s ním je naším problémom. On s tým nemá vôbec nič spoločné. Niekedy neviem nájsť príčinu svojho negatívneho postoja hneď. Nemám totiž vždy čas ani chuť zamýšľať sa nad ňou. Ale poviem Vám, prísť na ňu je tak neskutočne oslobodzujúce! Zrazu sa prestanem hnevať. Zlosť a zlý pocit sa rozpustia, ulaví sa mi. Pretože mi je v tej chvíli už jedno, že človek podľa môjho názoru robí chybu, uráža sa, všetkého sa bojí, je nesamostatný, správa sa (len podľa mňa) ako blbec, a tak ďalej. Je to jeho život a jeho škola života. A ja si vďaka nemu uvedomím, na čom mám pracovať a s čím tu mám problém JA sama. Celé to samozrejme platí aj naopak. Ak niekomu vadím ja alebo niektorá moja vlastnosť, je to problém len daného človeka. Ja s tým nemám nič spoločné. Takže, o čo mi ide v tomto článku? To, že nemôžeme občas niekoho vystáť, je vlastne skvelé! Pretože nám to o nás veľa prezradí a my sa o sebe dozvieme veci, ktoré podvedome prehliadame. Ak si konkrétne situácie či zlý vnútorný pocit v sebe pekne rozpitváme, dovedie nás to možno k prekvapivému záveru. Občas ním môže byť aj túžba disponovať istou vlastnosťou. Pretože častokrát iritujúce správanie niekoho iného je vlastne správaním, ktoré obdivujeme. A ktoré my prevzať zatiaľ nevieme. To, že nemôžeme niekoho vystáť, je vlastne skvelé! Nechajme teda každého, nech si Žije Podľa Seba. Nech robí chybičky, nech zakopáva, padá, vstáva. Nevieme, prečo dotyčný koná tak, ako koná. Prečo je taký, aký je. Myslím si, že to, ako človek koná, má veľký súvis s výchovou a detstvom. A do tejto sféry my nevidíme. Preto nám neprináleží posudzovať ani súdiť. Ja viem, je to ťažké presunúť pozornosť z ostatných na seba. Veľmi! No verím, že sa to dá naučiť a časom sa to stane pre nás o niečo ľahším a prirodzenejším. Makajme teda na sebe, bude sa nám ľahšie dýchať :-).
0 Comments
Your comment will be posted after it is approved.
Leave a Reply. |
kto somŽena, ktorá sa snaží Žiť Podľa Seba. Manželka muža, ktorý je mi priateľom, spriaznenou dušou, otcom nášmu Zázraku, mojou súčasťou, vzorom, inšpiráciou, všetkým... Maminka nášmu malému synčekovi Bejimu, vďaka ktorému som začala milovať celý vesmír. Pretože ON je môj Vesmír. Čítaj viac |