Náš takmer mesačný pobyt na Bali sa pomaly blížil ku koncu a my sme zvažovali, čo bude ďalšou a zároveň poslednou zastávkou na našej ceste po Ázii. Možností bolo niekoľko. My sme však celú dobu tajne dúfali, že sa nám podarí dostať na Filipíny. Keď sme pozerali letenky, boli sme dosť sklamaní, ceny boli totiž veľmi vysoké! Na poslednú chvíľu nás však napadlo skúsiť pozrieť letenky aj s prestupom nie v Kuala Lumpur, ale v inom malajskom meste. Našli sme! Let Bali – Kota Kinabalu (ostrov Borneo) – Filipíny! Táto alternatíva vychádzala cenovo omnoho lepšie – dokopy nás stáli letenky aj s prestupom 80 eur/osoba.
Dostali sme tak možnosť pozrieť si ďalšie malajské mesto. Neboli sme si istí, čo za dva dni stihneme vidieť, avšak ak máme byť úprimní, už 2 dni v Kota Kinabalu je veľa! :-).
V meste je množstvo hotelov, aj keď turisti sem chodia len málokedy. Väčšinou ho využívajú len ako prestupný bod, rovnako ako my. Hotel sme si rezervovali dopredu. Hľadali sme dosť precízne, pretože už z Kuala Lumpur máme skúsenosti, že v Malajzii je lepšie si za hotel priplatiť. Prečo? Nuž, čistota nie je silnou stránkou tohto štátu. Zvolili sme si hotel Stay Inn, neďaleko letiska, a zároveň v centre mesta, za 18 EUR/noc. Zábavné ale bolo jeho hľadanie... Na letisku sme si kúpili lístky na autobus. Zamestnanci sú tu veľmi milí a každého turistu sa pýtajú, do akého hotela má namierené, aby mu poradili, na ktorej zastávke treba vystúpiť. Nám bolo odporučené vystúpiť na zastávke hneď prvej. Šofér autobusu nás ale presvedčil, že určite máme vystúpiť až na zastávke druhej. Dali sme preto na jeho názor – vodič by sa mal v meste vyznať, no nie? Poradil nám však nesprávne. Blúdili sme s batožinou asi 40 minút po uliciach mesta, a pýtali sa ľudí na smer k nášmu hotelu. Viete, čo majú Balijčania a Malajčania spoločné? Neuveriteľne zle navigujú! :-) Veľakrát netušia, na čo sa pýtate, alebo kde sa daný hotel či pamiatka nachádza, no chcú vo vašich očiach vyzerať nápomocne, preto vás pošlú smerom, ktorý im je v tej chvíli najsympatickejší. Neuvedomujú si, že by nám viac pomohli úprimnou odpoveďou: „Neviem“. Takto nás každý poslal úplne inde. Už to začínalo byť komické. Ku koncu sme natrafili na taxikára, ktorý presne vedel, kde sa náš hotel nachádza - stáli sme priamo pred ním! Celú dobu sme krúžili okolo neho, ibaže bol tak „zašitý“, že sme si ho nevšimli. Hladní a unavení sme sa zložili na izbe a vybrali sme sa hľadať miesto, kde sa navečeriame.
Viete čo sa nám opäť potvrdilo? Indické jedlo je nielen najlacnejšia, ale aj najchutnejšia alternatíva... Mňam!
Malajské jedlo nepatrí medzi naše obľúbené. V pouličných reštauráciách je ho zvykom predpripraviť a vy si už len naberáte na tanier, na čo máte chuť (niečo ako švédske stoly). Nič z toho vám však neprihrejú, preto je zakaždým studené (a ktovie, ako dlho tam už stojí). Preto zvykneme v Malajzii využívať KFC a Burger King, aj keď nie sme vôbec zástancami fastfoodov. No v tejto krajine je to veľakrát tá lepšia voľba. A hlavne istejšia :-).
Kota Kinabalu a úroveň angličtiny
Čo nás dosť prekvapilo je, že takmer nikto tu nevie po anglicky! Je to veľký šok hlavne po návšteve Kuala Lumpur, kde ovládal jazyk úplne každý – minimalne zaklady. Bežne sa tu dostaneme do situácie, kedy nám namiesto čaju prinesú kakao, či namiesto príboru servítky. V obchode sa pýtame na pečivo, zavedú nás do oddelenia s mliečnymi produktmi. Nuž čo, aj snaha sa cení :-). City Mosque City Mosque je najkrajším miestom a zároveň atrakciou v meste. Ide o jednu z dvoch hlavných mešít v Kota Kinabalu. Je ľahko dostupná – asi 10 minút autom z centra. Plánovali sme sa sem dostať autobusom, no zastávka bola veľmi ďaleko (tak nám poradili obyvatelia), preto sme si vzali taxík (3 EUR). Mešita je najkrajšia zvonku, a to obzvlášť pri západe slnka, kedy sem chodí veľa ľudí spraviť si zaujímavé fotografie. Pozrieť sa môžete ísť aj dnu. Vstup je zadarmo, treba si len zaplatiť zapožičanie odevu (asi 80 centov/osoba). Dnu totiž môžete vstúpiť jedine zahalení. A nezabudnite sa pred vstupom vyzuť :-).
Zahalení od hlavy po päty v 35-tich stupňoch nie je sranda. Ani ventilátory visiace zo stropu nám nepomohli. Obdivujeme malajské ženy, ktoré chodia takto zahalené počas celého roka pri akejkoľvek teplote bez sťažností či nadávok. Sme o to vďačnejší za kultúru v našej krajine.
Smerom späť sme sa rozhodli zvoliť lacnejšiu a zaujímavejšiu alternatívu – autobus. Práve jeden prechádzal okolo nás, zakývali sme naň a šofér nám v momente pribrzdil uprostred hlavnej cesty. Autobusári tu nemajú problém zastaviť vám kdekoľvek, aj mimo zastávky. Zaplatili sme 1RM/osoba (25 centov).
Čo ďalšie ponúka Kota Kinabalu
V meste veľa možností nie je... Sídli tu niekoľko cestovných agentúr, ktoré ponukajú zopár výletov, naprílad túra po meste za 25 EUR, čo je ale dosť veľa vzhľadom na to, že v meste toho veľa na pozretie nie je. Ostorv Borneo sa vám možno spája s organgutanmi. No za to, aby ste ich videli, si tiež musíte zaplatiť. Výlet za týmito zvieratami vás výjde okolo 50 EUR/osoba. V blízkosti Kota Kinabalu ich však voľne v prírode neuvidíte. Je tu rehabilitačné centrum, kde tieto zvieratká dostávajú potrebnú starostlivosť. Učia sa tu, ako prežiť. Počet orangutanov sa totiž rapídne znižuje. Častokrát sú zabíjané a prenasledované, pretože sú považované za škodcov (na plantážach palmy olejnej). Kota Kinabalu sa nachádza hneď pri mori, čo by sa dalo využiť na prilákanie turistov. No prístup je biedny a voda znečistená, preto sa tu kúpať nedá. Mesto by ale aspoň mohlo vytvoriť atraktívne priestory, kde by sa dalo pri vode posedieť, či najesť. Na tom, aby Kota Kinabalu vyzeralo lukratívne, tu evidentne nikto nepracuje. Možnosti pre mladých Náš hotel bol situovaný hneď vedľa nákupného centra. Vybrali sme sa omrknúť, na akej je úrovni. Výsledok? Centum by si zaslúžilo poriadnu rekonštrukciu.
Čo nás ale potešilo – nachádza sa tu kino! Už sme potrebovali kultúrny zážitok, aj keď len malý. Kino je síce obrovské, no všetko je staré a nie extra čisté. Dokonca na WC pobehovali šváby... (ale na tie si už pomaly zvykáme :-)). Ak si porovnáme dané kino s kinom v Kuala Lumpur... nebudeme asi ani porovnávať. Keďže v meste veľa večerných možností nie je, vybrali sme sa sem oba večery. Filmy sme si užili a sme vďační za kúsok kultúry! :-).
Zistili sme, že mladí ľudia sa tu zabávajú úplne inak ako na Slovensku. Tu sa nechodí popíjať do barov a zabávať na diskotéky či párty (islam zakazuje piť alkohol). Ľudia sa tu vybláznia v kine. Kúpia si lístky na akýkoľvek voľný film a vyhrajú sa v herni. Áno, kino je prepojené s herňou. Množstvo automatov, karaoke miestností, biliardových stolov... Otázne je, či je to dostatočná kompenzácia skutočnej zábavy. V kine sa predsa ľudia neporozprávajú a v herni si akurát tak zabíjajú mozgové bunky... Ale dosť bolo moralizovania. Sto rôznych krajín, sto rôznych kultúr!
A viete čo sme v tomto "old - schoolovom" nákupnom centre ešte našli?
Na chvíľu celebritou...
Veľa turistov do tohto mesta nezavíta. Využívané je ale ako prestupný bod, pretože slúži ako dopravný uzol. Väčšinou tu preto každý strávi 2-3 dni. My sme nestretli turistov takmer žiadnych, a to je asi aj dôvodom, prečo sme boli pre Malajcov tak veľkou atrakciou. Či už sme sa prechádzali po nákupnom centre, ulici, alebo sme vstúpili do kaviarne či reštaurácie, stali sme sa centrom pozornosti všetkých naokolo. Obzerali si nás od hlavy po päty. Vždy, keď sa nám stretli pohľady, od ucha k uchu sa na nás usmiali a vrelo sa pozdravili. Tento úprimný záujem o cudzincov nám veľmi imponoval a tešili sme sa každému osloveniu, pozdravu či úsmevu. V nákupnom centre sa na nás znenazdajky vrhla skupinka mladých Áziatiek. Obkolesili nás a spravili si s nami pár záberov. Neverili by ste, ako sa tešili. Ešte sme sa nestihli ani rozlúčiť, a už hádzali našu fotku na facebook :-).
Druhý deň nás zas zastavili malajské študentky na ulici a nesmelo sa spýtali, či by s nami mohli spraviť kratučké interview o tajfúnoch v angličtine, pripravené špeciálne pre turistov. Keď sme súhlasili, takmer sa rozplakali od šťastia a zároveň prekvapenia. Neverili, že sa im podarí niekoho zohnať! Každá z nich nám položila jednu otázku a ostatné si to natáčali na mobil :-). Nuž, o tajfúnoch nevieme takmer nič, vôbec im to však neprekážalo. Na záver sme sa spolu na pamiatku odfotili (úvodná fotka článku). Tiež sme boli radi, že sme konečne natrafili na ľudí, ktorí sa vedia dorozumieť po anglicky, pracujú na sebe a majú záujem sa zlepšovať.
Veľmi nás pobavila tiež situácia vo Fast Foode Borenos. Počas večere za nami prišla manažérka prevádzky, aby sa spýtala, či sme spokojní, a či nám mäso nepripadá veľmi štipľavé. Zisťovala, na ako dlho sme pricestovali, odkiaľ pochádzame a čo si myslíme o ich fast foode. Na záver si nás nezabudla odfotiť, a tak sa pokúsiť o zvýšenie predajnosti :-). Ak túžite po pozornosti či obdive a nevadia vám intenzívne pohľady cudzích ľudí, je to pravdepodobne to pravé miesto pre vás. Tu sa miestami budete cítiť ako celebrita! :-)
Ak aj vy budete prestupovať v Kota Kinabalu a strávite tu nejaký čas, buďte pripravení na to, že hygiena je tu skutočne na nízkej úrovni. Avšak ľudia sú skutočne obrovskou kompenzáciou. Ich úsmev vám zlepší náladu, nech by ste ju mali v tej chvíli akúkoľvek:-). Preto aj napriek tomu, že mesto nie je pre mnohých ničím zaujímavé, pre nás to bol ďalší príjemný zážitok.
3 Comments
Zdenka
5/12/2015 04:44:47 pm
Ja som chcela toho orangutana vidiet :)
Reply
ReNi
5/13/2015 12:18:31 am
Uz sa neviem dockat ked prides a budes nam rozpravat zazitky nazivo ;) tesim sa na teba
Reply
Leave a Reply. |
kto somŽena, ktorá sa snaží Žiť Podľa Seba. Manželka muža, ktorý je mi priateľom, spriaznenou dušou, otcom nášmu Zázraku, mojou súčasťou, vzorom, inšpiráciou, všetkým... Maminka nášmu malému synčekovi Bejimu, vďaka ktorému som začala milovať celý vesmír. Pretože ON je môj Vesmír.... Čítaj viac |