Bez spiatočnej letenky vás nemusia pustiť na lietadlo
Nadišiel deň odletu. Čakali nás Filipíny! Celí natešení sme sa dopravili taxíkom na letisko v Kota Kinabalu. Vyskytol sa však nečakaný problém. Pri odovzdávaní batožiny si od nás zamestnankyňa vypýtala spiatočné letenky. Hm... doteraz sme sa s takouto požiadavkou nestretli v žiadnej krajine. Kúpené sme ich samozrejme nemali. Nikdy si ich v takom predstihu nekupujeme. Nevieme totiž, ako sa nám na ktorom mieste bude páčiť a koľko sa tam budeme chcieť zdržať. Pracovníčka nás ale bez spiatočných leteniek odmietla pustiť na lietadlo. Dohodli sme sa teda, že si nechá naše pasy a batožinu, my si ich zoženieme a vrátime sa späť. Mali sme na to hodinu a pol. Ešteže sme na letisko prišli v dostatočnom časovom predsihu! Toto sú presne tie situácie, kedy sa oplatí staviť na istotu a ponechať si časovú rezervu.
Pokojne sme sa teda usadili a snažili sa pripojiť na wi-fi. No neúspešne, pretože tá na letiskách takmer nikdy nefunguje:-). Nezostávalo nám teda nič iné, len si kúpiť malajskú SIM kartu. Najlacnejšiu nám ponúkli za 10 EUR, čo je vzhľadom na to, že sme sa potrebovali na pol hodinu pripojiť na internet, veľa. Vysvetlili sme im situáciu a presvedčili ich na trojeurovú SIM kartu len s internetom. To sme však netušili, že internet na nej bude tak neuveriteľne pomalý! Pokým sa nám podarilo ho rozbehať, zostávala nám už len pol hodina. Začínali sme byť z celej situácie mierne nervózni.
Opäť sa nám však potvrdilo, že riešiť akúkoľvek situáciu s pokojom sa vyplatí. Našli sme výhodné letenky, kúpili sme, preukázali sme sa nimi pri okienku a s úľavou, pripravení na odlet, sme prešli k bráne. Tu nás čakal oznam, že naše lietadlo bude mať hodinové meškanie a tiež správa, že na Filipíny sa blíži tajfún... čo už, Filipíny nás asi moc radi nemajú :-). Všetko dopadlo výborne a o hodinku sme už sedeli v lietadle. Tajfún sa síce blížil, ale do severnej časti, my sme mali zamierené na ostrov Cebu. Nebezpečné štvrte a žobrajúce deti Hotel sme mali dopredu booknutý na jednu noc. Bol vzdialený asi 15 minút od letiska. Skvelé je, že všetky taxíky tu musia využívať taxameter. Nemusíte sa preto dohadovať a zjednávať ceny. Cesta nás vyšla 4 eurá. Vystúpili sme pred hotelom. Zostali sme dosť prekvapení, vyzeral tak trochu ako kláštor. Izbička bola malá a skromná. Za 15 EUR/noc by sme čakali viac. Zložili sme si veci a spýtali sa recepčnej, kde v okolí nájdeme nejaké miesto, kde sa dá najesť. Tá nám však oznámila, že o takej neskorej hodine (tým myslela 21:15) už otvorené nie je nič, a do ruky nám podala letáky fast foodov, ktoré poskytujú donáškovú službu. Sme však zvyknutí na to, že v Ázii väčšinou každý radí nepresne a veľakrát úplne nesprávne, preto sme sa napriek jej radám vybrali do ulíc. Uff... a čo nás tu čakalo? Štvrť ako z hororu. Tmavé prázdne ulice, ošarpané domy, rozbité cesty... Naozaj strašidelná lokalita. S veľkým rešpektom sme kráčali ulicou možno 10 minút a... hurá! Natrafili sme na otvorený fast food. Chránený bol políciou, zvláštne. Je to pre nás niečo nezvyčajné. Všade, kde sme sa doteraz po Ázii túlali, vládol pokoj a cítili sme sa veľmi bezpečne. Až neskôr sme sa dozvedeli, že na Filipínach sú problémy s kradnutím. Všetky objekty a reštaurácie sú tu preto chránené políciou. Nuž... trošku nesvoji sme sa usadili a objednali si. Správali sa tu k nám s veľkou úctou. Počas večere nám v jednom kuse z ulice cez sklo kývalo usmiate, zafúľané filipínske dieťa. Mysleli sme si, že sa len teší, že vidí cudzincov. Po chvíli nám však začalo naznačovať, že je hladné. Dojedli sme, zaplatili a priniesli mu niečo pod zub. Poďakovalo sa po anglicky a ešte pár minút nám posielalo z diaľky vzdušné bozky. Áno... Filipíny bohatstvom skutočne neoplývajú a žobrajúcich ľudí (hlavne deti) tu stretávame každý deň. Patria totiž k najchudobnejším štátom juhovýchodnej Ázie. Autobus? Dnes nejazdí, vezmite si taxík Na druhý deň sme sa po raňajkách zviezli taxíkom na autobusovú stanicu. Mali sme zamierené viac na juh, k moru, do mestečka Moalboal. Chystali sme sa využiť autobus, avšak vodiči nám oznámili, že dnes žiadny do mesta nejde. Asi nezohnali dostatočne veľa ľudí, ktovie. Čo teraz? Vzali sme si teda taxík, ktorý nás vzal až priamo k hotelu za 40 EUR (90 km). Nadšení sme naozaj neboli, ale treba rátať s neočakávanými výdavkami, ktoré sa objavia na každej ceste. Problémy s vyjednávaním Hotel sme mali zajednaný dopredu na jednu noc. Bol to veľký rezort priamo na pláži s raňajkami a reštauráciou, uprostred záhrady. Dajte si pozor, akú motorku si prenajmete a za akú cenu Keďže sme zvyknutí slobodne sa pohybovať z miesta na miesto, potrebovali sme si požičať motorku. Boli sme dosť prekvapení, za deň si pýtali v prepočte 8 EUR (doteraz sme boli zvyknutí platiť 3, maximálne 4 eurá, či už v Thajsku, alebo na Bali). V Ázii však platí pravidlo: zjednávaj! Preto sme navrhli cenu 4 EUR s tým, že si ju požičiame na 10 dní. Dosť dobrá ponuka. Majiteľ po dlhšom dohadovaní súhlasil. Prvý deň ale mali voľnú len motorku s manuálnym preraďovaním. Na druhý deň nám ju vymenili za automatickú. Ani s tou sme však spokojní neboli. Bola stará a už po pár minútach sme prišli na to, že je takmer nepojazdná. Voziť sa na nej nebolo extra bezpečné. Medzitým sme si našli nové, skvelé ubytovanie. Na druhý deň sme teda opúšťali náš rezort. Rozhodli sme sa pred odchodom zastaviť v požičovni motoriek a požiadať znovu o jej výmenu. Majiteľovi (opäť Brit) sa však nepáčilo, že sa presúvame do rušnejšej lokality. Vysvetlil nám, že sa tam kradne a motorku nám na toto miesto nepožičia. Keďže sme motorku mali doteraz požičanú len dva dni, pozmenil podmienky a žiadal od nás 6 EUR/deň, namiesto pôvodných 4 EUR. Zistili sme, že veľmi záleží na tom, kto je majiteľom či už hotela, podniku, požičovne... S domácimi sme sa vždy vedeli dohodnúť na čomkoľvek. Akonáhle je majiteľom cudzinec, máte smolu. Prišli sem nielen žiť, ale hlavne zarábať. Zjednávať s nimi jednoduché rozhodne nie je. Do nového hotela sme sa presunuli typickým filipínskym taxíkom:
Noc nás vyšla 22 EUR, boli sme však pripravení zjednávať. Zakaždým si dopredu bookneme noc - dve a osobne sa s majiteľom dohodneme na zľave. Pokiaľ poviete, že ostanete dlhšiu dobu, nemajú so zľavnením problém. Tu bol však majiteľom Brit a problém to pre neho bol veľký. Nechcel upustiť ani o cent, ževraj nemá v súčasnosti núdzu o zákazníkov... (pričom sme tam boli ubytovaní takmer sami). Rozhodli sme sa teda požičať si motorku, prejsť okolie a nájsť si iné, výhodnejšie ubytovanie.
Filipínske morské dno sa dá opísať jednoslovne - RAJ Deň sme tu strávili šnorchlovaním. Priamo na hoteli sme si požičali celú výbavu a vrhli sa do vody... Morské dno na Filipínach je nádherné!! Nemohli sme sa vynadívať. Toľko rôznych koralov, rastlín, hviezdic, pestrofarebných rýb... hotový raj. Ak sa túžite kúpať a čvachtať vo vode, Filipíny nebudú tak úplne tým pravým miestom pre vás. Pláže sú väčšinou kamenisté, alebo štrkové, a hlavne prístup do vody nie je ideálny. Vhodné je mať so sebou topánky do vody. Dno je plné koralov a morských živočíchov od výmyslu sveta, preto sú Filipíny rajom pre tých, ktorí milujú šnorchlovanie a potápanie. Voda je tak neuveriteľne čistá, že už pri šnorchlovaní uvidíte všetko! My sme si túto aktivitu zamilovali a jednoznačne o našich skúsenostiach napíšeme v nasledujúcom článku :-).
Ak sme písali, že tuk-tuk v Bangkoku bol samovražedný zážitok, toto bolo ešte horšie. Niekoľkokrát sme mali čo robiť, aby sme z „taxíka“ nevypadli. Dobrodružná jazda...:-).
Tí, ktorí nemajú peniaze na kúpu novej motorky a platenie si benzínu, robia taxikárov na bicykli. Zakaždým, keď ich pozorujeme, ako v tej horúčave šlapú a vezú niekedy aj štyroch ľudí a do kopca (!!), obdivujeme ich výdrž a vďačíme za možnosti v našej krajine. Hľadaj a nájdeš Presťahovali sme sa do Pecitas Beach Resort, ktorý môžeme len a len odporučiť. Za noc tu zaplatíte 16 EUR, ale ak ostanete dlhšie (ako my), nie je problém dohodnúť sa na cene 14 EUR. Nachádza sa pri pláži. Ide o množstvo malých chatiek s terasou uprostred záhrady. K dispozícii máte aj plážový bar. Našli sme, čo sme hľadali :-). S požičaním motorky tiež nebol problém. Majiteľka (Filipínčanka) hneď súhlasila s cenou 4 EUR/deň. Požičali sme si ju na 10 dní. Motorka je úplne nová... radosť na takej jazdiť! Pozor, aby ste na Fiipinach nepribrali! Tak, skvelé ubytovanie, skvelá motorka... už by to chcelo len skvelé jedlo. Toho sa však na Filipínach nedočkáte! Jedlo je veľmi prispôsobené americkému spôsobu života. Táto krajina má vytvorené neuveriteľne silné emocionálne puto k Amerike. Všade samá pizza, hamburgery, hot-dogy, zmrzliny... Najzdravšia alternatíva sú cestoviny. Žiadne zdravé „nasi goreng“, ktoré sme tak milovali na Bali. Nezostalo nám nič iné, len sa prispôsobiť a pevne veríme, že keď sa doma postavíme na váhu, nedostaneme šok :-). Ceny jedla sú tu ale veľmi dobré. Tu je zopár príkladov:
Tiež tu nájdete množstvo malých pekárničiek s pečivom od výmyslu sveta a za úžasné ceny! Za každý kus tu zaplatíte cca 10 centov!
Čo je však na Filipínach drahé, sú syry a maslo. Ceny alkoholu sú tu podobné tým našim (s pár výnimkami, za rum sme zaplatili len 0,80 EUR/375 ml fľaša). Filipíny sú totiž kresťanská krajina a ľudia tu alkohol pijú. Po dlhej dobe je to nezvyk... V Thajsku, Malajzii a na Bali domorodci na verejnostsi nepili vôbec. Nakúpte si vo filipínskom supermarkete a pochopíte, čo sú to kvalitné služby V meste je jeden supermarket, ale perfektne vybavený. Parkovisko je chránené políciou, pri vstupe máte možnosť zdarma si odložiť veci. Lepšie povedané, musíte si veci odložiť – kvôli ochrane proti krádežiam. Pri vstupe do supermarketu vás okontroluje policajt a pri vychádzaní musíte ukázať nákup s pokladničným blokom. Miestami až prehnané, ale vzhľadom na to, že sú tu problémy so zlodejmi, je to pochopiteľné. Pri každej pokladni sú dvaja zamestnanci . Jeden blokuje a druhý vám neuveriteľne precízne ukladá tovar do tašiek. Všetky predavačky sú oblečené ako letušky. Na poschodí nájdete rôzne oddelenia – obuv, oblečenie, doplnky, elektronika a doplnky do domácnosti. Toľko zamestnancov pre tak malý supermarket sme ešte nikdy nevideli. Nech sa potrebujete spýtať na čokoľvek, všetci sú veľmi ochotní a aj keď nevedia, poradia sa medzi sebou, aby vám poskytli najlepšie možné služby. A či vedia po anglicky? Áno! V meste jazyk ovládajú všetci. Angličtina je ich druhým oficiálnym jazykom. Spoločenský život Všimli sme si, že večer sa domorodci združujú okolo hlavného obchodu 7eleven (potraviny). Kúpia si tu zmrzlinu, niečo na pitie alebo jedenie a posadajú si okolo obchodu. Sú tu k dispozícii stoly a stoličky ako v normálnej kaviarni či podniku. Vo vnútri hrá hlučná hudba, akoby ste prišli do baru. Nikde naokolo sme nevideli žiadnu kaviareň, bar či krčmu. Nič také nepotrebujú - oni majú pre tento účel potraviny :-).
Zmrzlina tu stojí 30 centov! Je veľká asi ako naša trojitá. Každý deň majú v ponuke čokoládovú a ďalší druh sa každý deň obmieňa.
Reštaurácií tu tiež veľa nenájdete. Pri našich doterajšich cestách sme boli zvyknutí na to, že na každom kroku sme našli maličkú pouličnú reštauráciu. Núdza o jedlo tu skutočne nebola! Tu je však jeden McDonald, jedna reštaurácia a zopár malinkých fast foodov. Ľudia si podľa všetkého varia doma sami.
Prišli sme práve v čase, kedy sa tu konal Kagasangan festival. Trval tri dni. Ulice boli neustále preplnené ľuďmi - aj počas dňa, v najväčších horúčavách. Domáci sa tu zabávali rôznymi hrami, vrátane našich neobľúbených kohútich zápasov. Počas dňa pochodovali ulicami ľudia oblečení do rôznych zvláštnych kostýmov. Cesty boli uzatvorené a všade sa vytvorili zápchy.
Cez víkend sa mladí chodia večer zabávať na pláž. Vyzlečú sa do plaviek a hodia sa do mora. Postavia si stan a strávia tu celú noc. Dosť toho popijú a zabávajú sa, pokým vládzu :-).
Neuveriteľné teplo A čo počasie?... och! To teplo nás niekedy zabíja. Nie je sa čo čudovať, máj je na Filipínach tým najteplejším mesiacom. Cez deň sa občas ani nedá výjsť von. Každý, kto môže, čaká v klimatizovaných priestoroch. Na pláž sa tu vychádza najskôr po 16-tej hodine a domáci sa sem vyberú až po zotmení . Každý sa modlí za dážď. My sme tu zažili zatiaľ len jedinú búrku - v noci, a tá úľava bola neuveriteľná. Obdobie sucha spôsobuje, že tráva a rastliny naokolo miestami obsychajú, a príroda tu preto nie je tak okúzlujúca ako na Bali, kde práve končilo obdobie dažďov. Nemilým faktom tiež je, že Filipíny sa vzhľadom na svoju polohu vyznačujú veľkým množstvom prírodných katastrof. Sú bohaté na zemetrasenia, tajfúny (približne 9 tajfúnov ročne), zosuvy pôd a výbuchy sopiek. Nebesky modrá voda Kawasan Waterfall... vodopády, kde sa okúpete v dokonale modrej vode! Až sa vám veriť nechce, že nejde o bazén! Vodopády sme navštívili v nedeľu - čomu sa vy skúste vyhnúť, je tu vtedy množstvo domorodcov. Trávia tu víkendy a dni voľna. Pobalia sa na celý deň a vyrazia na výlet. Prenajatie stola tu stojí v prepočte 6 EUR. Rozložia si tu svoj obed, relaxujú, rozprávajú sa s rodinou a priateľmi a popritom sa okúpu v tejto krásnej modro-modrej vode. Je to pre nich niečo ako pre nás kúpalisko :-). Rozdiel je len v tom, že tu je prírodné! Keď sme dorazili, boli sme dosť v šoku z toho množstva ľudí. To nám však nepokazilo zážitok. Keď nás zazreli, už z nás nespustili oči. Asi boli prekvapení, že sme tak bezprostredne skočili do tejto ľadovej vody! A čo je tiež zvláštne - takmer všetci Filipínčania tu mali oblečené záchranné vesty. Sladká voda totiž nenadnáša a na to nie sú zvyknutí. Preto sa väčšinou zdržiavali v plytkej vode. My sme zamierili rovno do tej najhlbšej priamo pod vodopád! Úžasný zážitok, tá najmodrejšia voda a zimomriavky na tele nám ostanú vryté v pamäti ešte veľmi dlho.
Filipíny a ich prírodné úkazy vám občas vyrazia dych. Nám ho vyrazili najmä počas šnorchlovania a objavovania krás morského dna. Tieto nádhery sme pre vás zaznamenali vodeodolným fotoaparátom. O naše zážitky sa s vami podelíme v nasledujúcom článku :-).
4 Comments
Pavol
5/18/2015 05:08:14 pm
Veľmi pekná príroda
Reply
ReNi
5/19/2015 12:11:26 am
Jednym slovom nadhera :)
Reply
Mamina
5/19/2015 04:32:46 am
Fajn, ze ste sa vybrali k vodopadu. Na horucom slnku to bolo urcite vyborne obcerstvenie. Mate aj dobre ubytovanie. Pekna chatka. Vzdy si viete najst krasne miesta.
Reply
Janka
5/28/2015 03:39:10 pm
Nadherne miesta su na svete.. Mne sa strasne paci vasa chatka :) tam si dokazem predstavit relax!
Reply
Leave a Reply. |
kto somŽena, ktorá sa snaží Žiť Podľa Seba. Manželka muža, ktorý je mi priateľom, spriaznenou dušou, otcom nášmu Zázraku, mojou súčasťou, vzorom, inšpiráciou, všetkým... Maminka nášmu malému synčekovi Bejimu, vďaka ktorému som začala milovať celý vesmír. Pretože ON je môj Vesmír.... Čítaj viac |