Keď sme si užili pláže Srí Lanky dosýtosti, rozhodli sme sa presunúť do vnútrozemia, konkrétne nás lákalo mestečko Ella. Väčšina turistov sa sem presúva z juhu autobusom, no táto cesta trvá aj 6 hodín, keďže autobusy stoja na "každom kroku". Ak chcete vidieť čo najviac a máte len niečo vyše dvoch týždňov, snažíte sa ušetriť každú hodinku. Preto sme zainvestovali a vybavili si odvoz autom. Pomohli nám v tom majitelia nášho guesthouose v Tangalle. Cesta nás vyšla v prepočte asi 60 Eur, no namiesto 6 hodín sme cestovali 2,5 hod. pohodlne, v klimatizovanom aute s príjemným šoférom, ktorý vedel výborne po anglicky, a preto sme sa aj veľa od neho dozvedeli o ostrove. Po príjazde do centra mestečka Ella sme museli prestúpiť na tuk-tuk, pretože cesta k nášmu ubytovaniu bola extrémne strmá. Ocitáme sa pred hotelom Daban a sme unesení čarokrásnym prostredím! Výhľad z našej izby (dokonca priamo z postele) je úchvatný. Všade stromy, hory, výhľad priamo na Ella Rock, po konároch stromov sa predbiehajú veveričky a majiteľ nás upozornil, že občas do izieb zavítajú aj opičky, tak si máme dávať pozor na veci:). Majitelia sú láskaví a vždy, keď máme chuť, nám ponúknu čierny čajík s mliekom. Mmm, pije sa úžasne v takomto krásnom prostredí. Hneď po príchode si prenajímame motorku od majiteľa susedného hotela (9 eur/deň) a zisťujeme, že toto mesto je drahšie v porovnaní s prímorskými lokalitami. Niet sa čo čudovať, je tu čo vidieť a turisti sa sem len tak hrnú. Cesty sú tu strmé, zákruty prudké... no Fody je už skúsený šofér :-). Prvý deň v Ella sa počasie vybláznilo poriadne. Pršalo na striedačku - pol hodina dážď, pol hodina slnko. Vo vnútrozemí je takéto počasie úplne normálne a treba s tým rátať (vezmite si so sebou pršiplášť). Počasie nás ale nezastaví a my sa vyberáme na prvú obhliadku, a to k mostu Nine Arches Bridge. Dážď nás stihol ešte počas jazdy motorkou, schovávame sa pod prvým prístreškom, ktorý vidíme. Keď tu prší, tak tu prší poriadne!. Domácich vidíme s dáždnikmi, sú pripravení a zvyknutí na zmeny počasia. Len sa na nás usmievajú a pokračujú v ceste :). Dážď prechádza do silnejšieho poprchania, využívame teda situáciu, sadáme na motorku a čoskoro prichádzame neďaleko nášho cieľa. Čaká nás ešte asi 15 minút "pešikovania". Och, ale šmýka sa riadne! Prechádzame cez čajové polia, strmé cestičky a koľajnice. A sme v cieli! Dážď nás po ceste vyšľahal ako sa patrí. Ešteže sme mali so sebou prilby.. využili sme ich ako kryt na hlavu proti lejaku. Premočení do nitky sme sa vrátili na hotel a poprosili majiteľa o teplú večeru (nemali sme už chuť vracať sa motorkou do mesta v daždi). Samozrejme, nesklamal a uvaril nám jednu z najlepších večerí, aké sme na Srí Lanke mali:). Večer vypadla elektrina, dostali sme od majiteľov sviečku, ktorou sme si zvyšok večera svietili. No mohli sme mať krajšieho Valentína? :). Na druhý deň sme sa vybrali do Tea Factory pozrieť sa na výrobu čaju (vstupné - 300 LRS/os). Túra po továrni trvala asi pol hodinku. Pozreli sme si jednotlivé procesy sušenia čaju a na konci sme mali k dispozícii ochutnávku čajov od najslabšieho až po najsilnejší (ranný). Pokračujeme cestou k známemu vodopádu Ravana Falls. Je tu veľa turistov, dokonca sa tu prechádzajú aj policajti, ktorí dozerajú na ľudí. Občas sa totiž stáva, že cudzinci vylezú na okolité skaly (je to zakázané) a už sa nevedia dostať späť. Všade tu uvidíte opičky pobehujúce medzi ľuďmi. Domáci nám poradili navštíviť vodopád Elle Wala Waterfal, ktorý je dosť skrytý a chodí sem málo turistov. Nachádza sa asi 30 km od Ella. Keď sme dorazili k bodu, odkiaľ sa už ďalej nedá pokračovať motorkou, z neďalekého domčeka sa na nás prišiel pozrieť jeden milý Srí Lančan a ponúkol sa, že nám ukáže, kadiaľ pokračovať. Nasledovali sme ho asi 5 minút a ďalej už nás nechal ísť samých (bol celú dobu vyzutý a po šmykľavých kameňoch cez vodu by to už bolo pre neho nebezpečné). Neboli sme však ani po zvyšok cesty sami, zjavili sa pri nás tri psy, ktoré boli celé nadšené, že nám môžu ukázať cestu k vodopádu. Ako sme už písali v predchádzajúcom článku, nebojte sa ich, sú priateľské a veľmi sa tešia vašej spoločnosti. Počas celej 20 minútovej cesty nám ukazovali smer, vyberali pre nás vhodnú trasu a po každej prekážke nás poctivo počkali. Keď sme dorazili na miesto, spokojne si ľahli na chladné kamene a čakali, pokým sa rozhodneme vrátiť späť. Počas celej cesty a návštevy vodopádu Elle Wala Waterfall sme nestretli jediného turistu. Odporúčame určite jeho návštevu! Cestou späť sme sa zastavili v chráme Rakkithakanda Ancient Temple. Na prvý pohľad chrám pôsobil bežným dojmom, netušili sme, s akým skvelým duchovným pocitom budeme z neho odchádzať. Privítali nás tu dvaja mnísi a jeden z nich navrhol, že nám spraví obhliadku chrámu. Samozrejme, že sme ponuku prijali. Ukázal nám aj miesto, kde zvyknú mnísi meditovať. Rozhodla som sa toto miestečko vyskúšať. Mních mi prikázal sadnúť si do tureckého sedu a ruky položiť dlaňami pravú na ľavú (ako je vidno na každej soche Budhu). Poradil mi sústrediť sa na jedinú vec, a to na vlastný nádych a výdych. Sedieť treba prirodzene, nie umelo vystreto a tvár treba uvoľniť (ja som sa automaticky usmievala, na čo som bola hneď upozornená:) ). Vydržala som asi 5 minút a mníchovi sa priznala, že myšlienky mi lietajú každým možným smerom a jediné miesto, kam sa im nechce, je môj nádych a výdych. On sa len usmial a povedal, že je to celé o praxi. Myslím, že pre mníchov je to omnoho jednoduchšie, meditovať na tak krásnom a príjemnom mieste. My, "obyčajní ľudia", sme poznačení bežným uponáhľaným svetom, kde sa stále niečo deje a kde je treba stále niečo riešiť. No odpoveďou mi bolo: "Ak sa človek naučí správne meditovať, vie to už aplikovať na akomkoľvek mieste na svete". Nuž, svätá pravda:). Neskôr sa k nám pripojil už aj druhý mních, ktorý bol pôvodne učiteľ angličtiny, čiže sme sa vedeli porozprávať, aj keď jazyková bariéra tu je vždy, kvôli našim diametrálne odlišným akcentom. Mnísi nám ponúkli čaj a my sme s radosťou ponuku prijali (uff, mnísi si doprajú riadne presladené čaje). Ukázali nám svojich 5 pravidiel, podľa ktorých žijú. Vzhľadom na bod číslo 1.- teda že sa zriekajú zabíjania všetkého živého, sme sa spýtali, či sú vegetariáni. Ich odpoveď: "Byť vegetariánom a nezabíjať zvieratá sú dve rôzne veci." Zvieratá síce nezabíjajú, no mäso jedia, pretože majú zakázané čokoľvek si kupovať za peniaze. Jedia len to, čo im prinesú ľudia, nemôžu si vybrať, čo to bude. Živého tvora však nezabijú, dokonca ani komára. Ak ucítia, že ich štípe, len ho jemne popoženú preč, no neublížia mu (neviem si predstaviť, že by som toto robila s komárom celú noc - jemne ho odplašovala). Vysvetlili nám, že pri zabití čo i len hmyzu sa v človeku hromadí negatívna energia spôsobená zabitím a oni si chcú počas celého dňa udržať čistotu a pozitívny pocit :). Pýtali sme sa tiež, čo je podľa nich kľúčom pre šťastný život/šťastné manželstvo. Odpoveď: "Be mindful" (Buďte vnímaví). Ich veľmi peknou filozofiou života je nasledovné: "Ak je niečo zlé pre teba aj pre iných, nerob to. Ak je niečo dobré pre teba, no zlé pre iných, nerob to. Ak je niečo zlé pre teba a dobré pre iných, nerob to. Jedine ak je niečo dobré pre teba aj pre iných, sprav to!" Títo mnisi boli prví, ktorí si od nás nepýtali za prehliadku chrámu, resp. za múdre rady, ani cent a zároveň nič neočakávali. Ako sami tvrdia, nemajú dovolené si za peniaze nič kupovať. Ich celodennými činnosťami je meditácia, upratovanie, rozprávanie sa s ľuďmi a čítanie kníh. Zaujímavé je, že napriek tomu, že necvičia, vyzerali veľmi udržiavane až vyšportovane. Nedodržiavajú žiadnu striktnú diétu, resp. zdravú životosprávu a napriek tomu vyzerajú zdravo. Bude to asi jednoducho tak, že všetko je o nastavení v hlave:). Mních, ktorý zvykol byť učiteľom angličtiny, nás vzal na skalu, ktorá sa nachádza nad ich chrámom. Dostali sme sa tam po rebríku, ktorý nebol ničím uchytený. Mala som chvíľu pochybnosti, no keď som videla, ako jednoducho tam vyliezol, odvaha sa dostavila sama a neľutujeme. Zo skaly je prekrásny výhľad! To ticho, čo tu panuje, je povznášajúce. Po okolitých konároch poskakujú opičky a okolo poletujú papagáje. Vysvetlil nám, že toto je jeho najobľúbenejšie miesto pre meditácie a chodí sem každý deň. Na skale sme sa s ním ďalej rozprávali. Poučil nás, že kedykoľvek pocítime počas dňa hnev, máme ho rýchlo odstrániť, pretože tým ubližujeme v prvom rade sebe, nie iným. Tiež súhlasil s výrokom, že budhizmus nie je náboženstvo, ale filozofia. V prvom rade ide o rovnováhu a harmóniu. Z týchto mníchov vyžaroval taký pokoj, až sa nám nechcelo odísť, no strávili sme tu dostatok času. Navrhli nám, že môžeme pokojne u nich prespať (majú vytvorené pod skalami izby, kde môžu ľudia prespať a celé dni meditovať). Ak máte teda záujem, využite služby týchto milých mníchov:). Ubytovanie aj strava je zadarmo. Na konci našej návštevy sa za nás ešte pomodlili a ako symbol nám zaviazali bielu niť na zápästie. Podporili nás, aby sme náš pokoj vniesli medzi ľudí a šírili všetko, čo vieme, ďalej. Vraj je pre nich dôležité, aby sme zo Srí Lanky neodišli prázdni a bez toho, aby sme sa tu niečo duchovne naučili. A my im to veríme:). Posledný deň v Elle sme využili na turistiku. Rozhodli sme sa vyšľapať na známy Ella Rock. Ideálne je, ak si na túto túru privstanete a vyrazíte ráno, pretože poobede tu už zvykne pršať. My sme vyrážali až pred obedom, no tento deň nepadla ani kvapka, počasie nám prialo. Prvá polovica výstupu bola príjemnou prechádzkou. Najprv prechádzate asi 40 minút po koľajniciach, neskôr sa prechádzate popri čajových poliach. Ak zablúdite, čo sa stáva turistom na tejto túre často, neriaďte sa radami Srí Lančanov, ktorí postávajú na čajových políčkach, väčšinou vám poradia zdĺhavejšiu cestu (budú totiž očakávať, že si ich najmete ako sprievodcov). Mnoho turistov si berie so sebou sprievodcu, no nemyslíme si, že je to potrebné, ak máte aspoň trošku orientačného zmyslu (Fody našťastie má). Takmer každá cesta vás dovedie do cieľa, stačí ísť len hore kopcom smerom k skale. Tiež budete po ceste stretávať turistov a tých sa jednoducho spýtate, kadiaľ pokračovať. Túra nám trvala asi hodinku aj trištvrte (smerom späť len niečo vyše hodiny). Na druhý deň vyrážame do mesta Negombo, ktoré je veľmi blízko k letisku a plánujeme tu stráviť naše posledné dva dni. Cestujeme vlakom, prvé dve hodinky v 2. triede (1. trieda bola plná, lístky si treba kupovať pár dní vopred). V meste Nuwara Olya si presadáme do 1. triedy. No musíme teda skonštatovať, že cesta v 2. triede je omnoho záživnejšia! Cestovať s domácimi, ktorí celú cestu spievajú a vyhrávajú na hudobných nástrojoch, stojí za to. Aj keď budete sedieť na podlahe vlaku, schodoch, batohoch, alebo jednoducho stáť, stojí to za to, atmosféra je úžasná! Úžasné na srí lanských vlakoch je, že je tu dovolené sedieť vo dverách aj počas jazdy (na vašu zodpovednosť, pravdaže) :). Fodyho navigačný systém nás opäť nesklamal, vystúpili sme o hodinu skôr na železničnej stanici Weangoda, odkiaľ je to do Negomba o niečo bližšie. Hneď si nás vyčíhol vodič tuk-tuku a už sa aj vezieme do nášho guesthouse. Pán vodič teda orientačné schopnosti vyvinuté nemá a naše ubytovanie hľadá dobrú pól hodinku aj napriek tomu, že Fody mu celú cestu ukazuje na navigácii. Pre neho je však jednoduchšie sa pristaviť pri každom okoloidúcom a pýtať sa na cestu. Vodič bol až tak zmätený, že sa mu dokonca naším tuk-tukom podarilo zraziť cyklistu, našťastie sa nič nestalo. Keď sme konečne dorazili na miesto, vodič tuk-tuku si od nás pýta o 1000 LKR viac za to, že s nami strávil pól hodinku navyše (akoby sme za to mohli), no Fody mu slušne vysvetľuje, aby nabudúce viac počúval (a možno by nezaškodilo sa naučiť pracovať s Google Maps alebo po anglicky.. ). Ak pricestujete do Negombo, pripravte sa na to, že od typickej Srí Lanky má toto mesto veľmi ďaleko. Pláže sú tu sivé, podpriemerné, more zakalené a turistami sa to tu len tak hemží. Totižto väčšina cudzincov sem zamieri hneď po prílete oddýchnuť si, resp. tu trávia posledný deň/dva pred odletom (čo bol aj náš prípad). Prenajímame si motorku a ideme skúmať pláže po okolí. Nachádzame ich veľa, no nie je to zďaleka taká krása, akú sme zažili na juhu ostrova. Zaujímavé je, že síce Srí Lanka je prevažne budhistická krajina, v Negombe prevláda kresťanstvo (až 95 % obyvateľov sa tu hlásia ku kresťanstvu). Všade naokolo uvidíte kostoly namiesto budhistických chrámov. Jeden sme ale našli - chrám Angurukaramulla Temple , kde sme si na chvíľu sadli a pozorovali meditujúcich a modliacich sa Srí Lančanov. Po ceste z chrámu sme sa zastavili v Dominos pizzérii. Boli sme dosť prekvapení, keď sme ju tu objavili. Srí Lančania sa zvyknú stravovať dosť lacno (dokonca niektorí len z vlastných zdrojov - teda z toho, čo si sami vypestujú), keďže aj príjmy sú tu nízke. No isto sa nájdu aj obyvatelia, ktorí pracujú na vyšších postoch, a tí si to môžu dovoliť. V Negombe sme nezabudli vyskúšať aj typickú ayurvédsku srí lanskú celotelovú masáž (12 Eur/75 minút). Nebolo to teda žiadne hladkanie, miestami pani masérky dosť pritlačili, ale tak to má byť. Prostredie ayurvédskeho centra bolo veľmi príjemné, masážne miestnosti síce maličké a skromne zariadené, ale úplne to stačilo. Dokonca po nás prišiel minibus a po masáži nás odviezli tuk-tukom (samozrejme, zadarmo). Ak vám môžeme poradiť, vynechajte návštevu mesta Negombo zo svojej cesty po Srí Lanke a keď tak, strávte tu jednu noc na oddych pred letom/po prílete. Na záver zopár postrehov a rád: Ak pricestujete na Srí Lanku, jednoznačne vyskúšajte ich tradičné jedlo Rice and Curry. Môžete si ho zvoliť vo viacerých variantách: vegetariánske, kuracie, rybacie... Prinesú vám vždy tanier plný ryže a v miskách dostanete rôzne prílohy, ako napr. šošovicu, kokosovú zmes, zemiaky, rôzne druhy zeleniny. Ak neobľubujete príliš pikantné jedlo, upozornite na to kuchára, pretože by ste jedlo asi nezjedli:). Ak vás čas tlačí a potrebujete sa najesť hneď, resp. chcete ušetriť, Rice and Curry si viete kdekoľvek naložiť zo "švédskych stolov". Chutí rovnako skvele, je to veľmi lacná alternatíva obeda/večere (asi 1 Eur/osoba), ale pozor, domáci jedia toto jedlo naozaj pikantné, takže nie je to vhodná voľba úplne pre každého. Jedlo je tu naozaj skvelé, pikantné a točí sa okolo koreniny Cari. Nezabudnite ochutnať cejlónsky čierny čaj - je vynikajúci! Za celú našu cestu na Srí Lanke sme nenavštívili tú istú reštauráciu (respektíve zariadenie, reštauráciami sa to nazvať nedá:) dvakrát. Skúšali sme zakaždým niečo nové, je tu toľko možností! Každý deň sme si dopriali dvakrát čerstvú ovocnú šťavu (3 dcl stojí okolo 1 Eur) a kokosovú šťavu od prícestných predajcov (cca 40 centov). Väčšinou sme sa na obed či večeru najedli spolu do 6 Eur, a to už vrátane dvoch štiav. Naozaj tu veľa peňazí nepotrebujete.
Na ostrove je veľmi drahý alkohol a cigarety (krabička stojí cca 7 Eur a má jednotnú cenu v každej jednej predajni). Ale nie je to na škodu, aspoň si tu na chvíľu dáte odvykačku. Policajti stoja na každom kroku a zastaviť vás môžu kdekoľvek a za čokoľvek. Počuli sme, že radi zastavujú aj turistov a veľmi radi dávajú pokuty, no nás za celú dobu ani raz nezastavili. Od domácich sme sa dozvedeli, aké sú pokuty za jednotlivé priestupky. Tak napríklad za prekročenie rýchlosti zaplatia domáci len 12 Eur. Ak predbiehajú cez plnú čiaru, sú predvolaní na súd (alebo podplatia policajtov). Ak domácich chytia po požití alkoholu (nepoužívajú tu žiadne nástroje na meranie výšky promile, ucítia to ževraj z dychu:)), im hrozí strata vodičského preukazu na 3 mesiasce plus pokuta vo výške 150 Eur (dosť slabý trest za takýto priestupok). Peniaze sa oplatí vyberať z bankomatov ATM, za výber zaplatíte poplatok cca 1%. Pri výbere z niektorých iných bankomatov zaplatíte fixnú sumu 2-3 eurá. Za víza zaplatíte 30 USD (ak si ich vybavujete ešte z domu cez internet). Môžete si ich ale vybaviť priamo na letisku cca za 35 USD. Samozrejme, ako v každej ázijskej krajine platí, nepite vodu z vodovodu. Kupujte si balené vody, majú tu viacero druhov a cena sa pohybuje okolo 50 centov za 1,5 litrovú fľašu. Ak si potrebujete dať vyprať špinavé prádlo, použite Laundry. Za kilo prádla zaplatíte 400 LKR, čiže asi 2,4 Eur. Na ostrove máte možnosť navštíviť aj slony buď v sloňom sirotinci, alebo v národných parkoch. My sme sa o túto možnosť dobrovoľne ukrátili. Prečo? Slony, pokiaľ ide o sloní sirotinec, sú tu držané na reťaziach, nemajú tu slobodu, akú si predstavujete a starostlivosť o ne nie je zďaleka zabezpečovaná pre ich dobro, ale najmä pre nalákanie turistov a dosiahnutie zisku. Máte tu možnosť slonov nakŕmiť, okúpať sa s nimi a povoziť sa na nich, no z ich očí vidíte, že ich to neteší a sú donútené žiť v podstate v zajatí len kvôli úžitku turistov. Samozrejme, je to na každého zvážení. Zažili sme to aj v Thajsku, kde sme slonov kŕmili banánmi, no celú dobu pri nich stáli strážnici s palicami... Vidieť tak krásne zvieratá, ako sú slony, na reťaziach netúžime a biznis na nich konaný podporovať nechceme. Lepšou variantou je navštíviť národné parky, no tu si dosť priplatíte, takisto si musíte zaplatiť aj za džíp, ktorým sa po parku budete pohybovať so sprievodcom a za celú tú dobu nemusíte na slonov ani natrafiť:). Určite je to ale príjemný zážitok. Čo dodať na záver? Srí Lanka je prekrásna a hlavne rôznorodá krajina. Je tu čo vidieť, objavovať... Radíme vám len jedno - ak sa rozhodnete na ostrov vycestovať, neostávajte na jednom mieste, nechoďte cez cestovnú kanceláriu a neseďte vo svojom rezorte dva týždne. Bola by to obrovská škoda. Z krajiny totiž neuvidíte nič:). Pokúste sa premiestňovať, pobehať čo najviac miest a nezabudnite na vnútrozemie, to stojí jednoznačne za to! Staňte sa súčasťou srílanskej kultúry, vžite sa do ich náboženstva, snažte sa spoznať a pochopiť ich zvyky, štýl života, ochutnajte ich špeciality, odvezte sa lokálnym autobusom, vlakom a tuk-tukom a vyskúšajte ich úžasne relaxačnú ayurvédsku masáž. Nebudete ľutovať. A nezabudnite nám o tom napísať! :).
2 Comments
deduško
3/6/2017 03:08:45 am
Jarinka, tak to ste si užili nádhery. To som o Srí Lanke ani netušil. More, pláže a prekrásna príroda. Pravda, Vy ste neboli pohodlní, Vy ste sa za tou krásou driapali. Vy ste Tí turisti, ktorí si vedia krásy prírody vychutnať. Tak Vám sa táto ďaleká cesta oplatila. Článok som si prečítal na jeden dych. Ďakujem.
Reply
Jarka
3/6/2017 04:06:00 am
Ďakujeme, deduš:). Áno, pobehali sme krížom-krážom, stojí to jednoznačne za to. Som rada, že nás sleduješ!:)
Reply
Leave a Reply. |
kto somŽena, ktorá sa snaží Žiť Podľa Seba. Manželka muža, ktorý je mi priateľom, spriaznenou dušou, otcom nášmu Zázraku, mojou súčasťou, vzorom, inšpiráciou, všetkým... Maminka nášmu malému synčekovi Bejimu, vďaka ktorému som začala milovať celý vesmír. Pretože ON je môj Vesmír.... Čítaj viac |